www.pravnik.eu

Vyhledávání/4/2017

STATI / ARTICLES
  
TOMÁŠEK, Michal: Jedna země – dva systémy výkladu

 
s. 273–285
 
Abstrakt: Jedním z historických znaků vývoje čínského práva je skutečnost, že na území Číny platilo více čínských právních řádů, což samo o sobě nebylo vnímáno na úkor fungování práva nebo jeho vymahatelnosti. Této historické zkušenosti využila vláda ČLR v souvislosti s navrácením někdejších čínských území Hongkongu v roce 1997 a Macaa v roce 1999 zpět Číně. Bylo zřejmé, že zavést tam právo ČLR by bylo pro mezinárodní společenství nepřijatelné. Proto byl vymyšlen model „jedna země – dva systémy“ umožňující těmto územím udržovat, vykládat a rozvíjet vlastní právní řád v soužití s právem ČLR. Tento článek přináší některé zkušenosti z dvaceti let fungování tohoto mechanismu.

Klíčová slova: čínské právo, britské právo, portugalské právo, Hongkong, Macao, výklad práva
 
One Country – two Systems of Legal Interpretation
 
Abstract: One of the historic features of Chinese law has been the coexistence of different legal regimes on the Chinese territory, which were nonetheless efficient an enforceable enough to maintain the role of law. In preparation for the return of Hong Kong and Macao to China in 1997 and 1999 respectively, the leaders of the PR of Chine were able to utilize this historical experience. It was obvious that the implementation of the law of the PR of China would be difficult for the international community to accept. Therefore a model “one country – two systems” was created to make possible for both territories to maintain, interpret and develop their own law in cohabitation with the legal system of the PR of China. The article presents some experience from the twenty years of functioning of this mechanism.
 
Key words: Chinese law, British law, Portuguese law, Hong Kong,Macao, interpretation of law
  
SALÁK, Pavel jr.: Návrat vojenského testamentu
 
s. 286–300
 
Abstrakt: Vojenský testament je nejstarším z privilegovaných testamentů. Z československého právního řádu však vymizel se služebním řádem československé armády z roku 1922. Nový občanský zákoník jej znovu zavedl. Neinspiroval se přitom ani ABGB, ani BGB a dokonce ani poměrně pokrokovou úpravou meziválečných osnov, ale italským občanským zákoníkem z roku 1942. Text se zabývá jednak vývojem tohoto institutu, jednak jeho úpravou v novém občanském zákoníku. Upozorňuje na možné výkladové problémy a silné a slabé stránky této úpravy.
 
Klíčová slova: občanský zákoník 2012, vojenský testament, dědické právo, armáda, konflikt, Codice civile italiano 1942
 
“Comeback” of the Military Testament into the Czech Law
 
Abstract:Military testament was newly adopted in CC 2012 (§ 1545), inspired by Italian CC from 1942. According to this paragraph, a soldier or any other person belonging to the army of the Czech Republic may make a testament before a commander of an armed unit or before an officer and two witnesses. He may do so only during military conflict or other military operation (for example during military aid in extraordinary situations). This type of testament responds mainly to the needs of soldiers during abroad missions, when smaller units don’t have a commander in the rank of an officer, and simultaneously responds to the fact that a soldier may be placed for example to the allied field hospital, where a Czech officer wouldn’t be present. The greatest disadvantage of military testament is the restriction of its force. It’s restricted to the period of three months from the making of the testament, but this term is suspended while there isn’t the option to make a testament in a form of an official document available. It could happen, that a soldier would arrive home on furlough, the term would commence, he would then return to the battlefront without making a testament during the furlough, and then three months after the furlough his military testament would expire.
 
Key words: Czech Civil Code 2012, military testament, law of succession, army, armed conflict, Codice Civile Italiano 1942
 
KUBINCOVÁ, Soňa: Historické aspekty a smerovanie finančného práva v SR
 
s. 301–320
 
Abstrakt: Súčasťou právneho systému Slovenskej republiky je dlhodobo aj finančné právo ako samostatné a nekodifikované právne odvetvie verejného práva. Na uvedenej skutočnosti sa zhodujú nielen teoretici finančného práva, ale vyplýva to aj z odbornej právnickej literatúry, ktorá sa zaoberá teóriou práva. Slovenské finančné právo upravuje finančno-právne vzťahy rozmanitého charakteru. Z tohto dôvodu sa finančné právo zvykne členiť na samostatné celky, respektíve pododvetvia, a to rozpočtové právo, menové právo, devízové právo, colné právo, poplatkové právo, právo finančného trhu, prípadne aj daňové právo. Spoločensko-ekonomické, ale aj politické zmeny, väčšinou znamenajú následné zmeny v právnej úprave finančno-právnych vzťahov.V poslednom období došlo k viacerým takýmto, dá sa povedať zásadným zmenám, ktorými boli najmä prechod z centrálne riadenej ekonomiky na ekonomiku trhovú, vznik Slovenskej republiky, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a následne do eurozóny.Cieľom článku je zamyslieť sa nad existujúcimi charakteristikami finančného práva (ktoré sú výsledkom nielen slovenskej, ale aj českej teoretickej obce), jeho členením, prípadne obsahom, a to všetko v kontexte historických súvislostí s dôrazom na nedávne politické a spoločensko-ekonomické zmeny.Výsledkom skúmania sú úvahy o vymedzení a štruktúre finančného práva ako samostatného právneho odvetvia v súčasnom období. Článok obsahuje aj náčrt možného budúceho smerovania finančného práva na Slovensku, vrátane skutočností, ktoré môžu mať vplyv na jeho obsahovú stránku.
 
Kľúčové slová: finančné právo, rozpočtové právo, menové právo, devízové právo, colné právo, poplatkové právo, právo finančného trhu, daňové právo
 
Historical Aspects and Orientation of Financial Law on Slovakia
 
Abstract: Financial law is an autonomous and non-codified branch of public law of the legal system of the Slovak republic. This fact is accepted not only by theorists of financial law but it follows from the literature dealing with the theory of low. The Slovak financial law provides for legal relations of various characters. For this reason financial law is obviously divided into independent parts, or, sub-branches, such as: budget law, monetary law, custom law, charge law, law of financial market and tax law. Social, economic and political changes result in consequent adjustments of financial – legal relations. Several principal changes took place during last period. Especially the transfer from centrally regulated to market economics, constitution of the Slovak republic, its integration into European Union and afterwards into euro-monetary area. The goal of this paper is to point out the existing characteristics of financial law, its content and structure in historical context with emphasis on the last political and socio-economical changes. Results of this review are reflected in the definition and structure of financial law, as autonomous legal branch. This paper provides a sketchfor possible orientation in financial law of Slovakia for the future, including the facts that could influence its content.
 
Key words: financial law, budget law, monetary law, custom law, foreign exchange law, charge law, financial market law, tax law
 
 NEMEŠKALOVÁ ROSINOVÁ, Alžbeta: Vyloučení soudce pro podjatost v rozhodovací praxi „třetího“ Ústavního soudu
 
s. 321–337

Abstrakt: Článek se zabývá rozhodováním Ústavního soudu o vyloučení svých soudců pro podjatost v letech 2013–2016. Zkoumá počet návrhů na vyloučení z hlediska jednotlivých soudců, úspěšnost těchto návrhů a kvantitativní zastoupení jednotlivých důvodů pro vyloučení soudce (vztah k věci, vztah k účastníkovi řízení, vztah k právnímu zástupci). Na základě analýzy rozhodovací činnosti Ústavního soudu článek formuluje závěry, jaké skutečnosti zpravidla vedou k vyloučení soudce Ústavního soudu pro podjatost a jaké skutečnosti naopak pochybnosti o jeho nestrannosti většinou nezakládají.
 
Klíčová slova: nestrannost soudce, vyloučení soudce, podjatost, Ústavní soud, vztah k věci
 
The Recusal of Judge in the Case-law of the “third” Constitutional Court
 
Abstract: The article deals with the decision-making practice of the Constitutional Court of the Czech Republic in case of recusal of judges for bias in the last three years. It analyses a number of motions for disqualification according to individual judges, rate of granted motions and different reasons of recusal (relation to the subject of the proceedings, relation to the parties or their advocates). Based on the analyses of decisions on recusal, the article concludes which circumstances mostly lead to disqualification of the judges of the Constitutional Court and on the other hand which circumstances mostly do not establish doubts about their impartiality.
 
Key words: impartiality of judge, recusal of judge, bias, Constitutional Court, relation to the subject of the proceedings
 
STEUER, Max: Kto a ako vyberá strážcov? Legitimita výberu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v komparatívnej perspektíve
 
s. 338–356
 
Abstrakt: Prebiehajúci ústavnoprávny spor o vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky natíska otázky silných a slabých stránok, ktoré jednotlivé modely výberu sudcov skrývajú, ako aj kritérií, na základe ktorých ich možno identifikovať. Štúdia analyzuje prípad výberu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v perspektíve existujúcich modelov výberu.Za určujúce kritérium funkčnosti jednotlivých modelov považuje zdroje legitimity, ktoré sú jednotlivé modely schopné zabezpečiť úspešným sudcom. Tieto zdroje konceptualizuje prostredníctvom miery zastúpenia hlavných politických aktérov v menovacom procese a schopnosti vygenerovať kvalifikovaných kandidátov so šancou uspieť vo výbere bez ohľadu na variabilný politický kontext. Analýza modelov na základe klasifikačných kritérií 1) počtu zapojených aktérov a 2) miery zúčtovateľnosti a nezávislosti, ktorú poskytujú kandidátom a ktoré sú chápané ako nevyhnutné podmienky pre generovanie kvalifikovaných kandidátov, prináša nové zistenia potvrdené dátami z ústavných systémov, ktoré tieto modely využívajú.Odmietajúc absolutizáciu výhod akéhokoľvek modelu nezohľadňujúcu politický kontext, štúdia argumentuje, že parlamentný model s paritným zastúpením aktérov a rozdelený model majú väčší potenciál navýšiť legitimitu ústavných sudcov než parlamentný model s väčšinovým zastúpením a kolaboratívny model.Vo vzťahu k Slovenskej republike ukazuje, že súčasný model obsahuje legitimačný deficit, ktorý by čiastočne prekonalo zavedenie rozdeleného modelu alebo paritného parlamentného modelu.
 
Kľúčové slová: ústavný súd, legitimita, výber sudcov, Slovenská republika, modely výberu, komparatívna konštitucionalistika
 
 Who Selects the Guardians and how? Legitimacy of the Selection of Constitutional Court Judges of the Slovak Republic in a Comparative Perspective
 
Abstract: The current constitutional dispute on the selection of judges of the Constitutional Court of the Slovak Republic stimulates questions on the strengths and weaknesses of various selection models as well as the criteria, with the help of which they can be identified. This paper analyzes the case of judicial selection for the Slovak Constitutional Court from the perspective of the existing selection models. It considers the sources of legitimacy that these models provide to the successful judges as the condition of functioning of individual models. These sources are conceptualized through the degree of involvement of all political actors in the selection process and the ability to generate qualified candidates with a chance to succeed in the selection regardless of the changing political context. The analysis of models is based on the classification criteria of (1) the number of actors involved and (2) the degree of accountability and independence, that they provide to the candidates and which are understood as necessary conditions for generating qualified candidates. The findings are supported with data from the constitutional systems that apply the particular models. Criticizing the absolutization of any model without paying attention to the political context, the study argues that the consensual parliamentary model and the split model have greater potential to increase the legitimacy of constitutional judges than the parliamentary majoritarian model and the collaborative model. With respect to the Slovak Republic, the research shows that its current selection model entails a legitimacy deficit that could be partially overcome by the adoption of the split model or the consensual parliamentary model.
 
Key words: Constitutional Court, legitimacy, selection of judges, Slovak Republic, selection models, comparative constitutionalism
 
RECENZE / REVIEWS
 
KYSELA, Jan: Van Ooyen Robert Chr. Integration. Die antidemokratische Staatslehre von Rudolf Smend im politischen System der Bundesrepublik. 2014
 
s. 357–360
 
ŠTANG, Michal: Olšovská Andrea. Skončenie pracovného pomeru. 2015
 
s. 360–364